Na tento rozhovor som sa príjemne tešila. :) Tentoraz som vyspovedala slovenskú spisovateľku Natu Sabovú. Ako osoba je úžasná a príjemne ukecaná. Tak príjemne. :D Pre nás napísala už tri úžasné knižky s nádychom mystiky. Jej knihy vtiahnú do deja a každá osoba, ktorá trošku pozná Slovensko a čítala jej knižky sa zaručene poteší, keď v knižke nájde aj miesto, kde sama bola. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že som si vedela dokonale predstaviť miesta, ktoré som spoznala. Akoby som tam práve bola. A to všetko robí talent našej spisovateľky na opis. Kedže autorka vrelo komunikuje so svojimi čitateľkami na svojom blogu bolo zaujímavé prísť k otázkam na ktoré len tak odpovede ľahko nenájdeme. Dúfam, že sa dozviete aj vy niečo zaujímavé. Ja som sa teda určite dozvedela :D
Rada by som sa vás spýtala na to, čo vás vlastne prinútilo
sadnúť si a napísať knihu. Na vašich stránkach sa čitateľky
môžu dozvedieť, že vášeň k písaniu ste objavili v posledných
rokoch a je to pre vás hobby. Ale čo bol vlastne ten prvý popud
sadnúť si a dať svoje myšlienky na papier?
Okrem
toho, že som sa potrebovala nejako realizovať po tom, ako som kvôli
neľahkým životným okolnostiam musela zmeniť svoj život a odísť
z práce do domáceho opatrovania prostredného syna, bol to môj
najstarší syn, ktorý ako prvý začal písať svoju fantasy knihu.
Často sme sa bavili o tom, že aj ja som mala v jeho veku
túžbu napísať knihu, ale nikdy som to nezrealizovala. A tak
ma postrčil, aby som to skúsila teraz. Moje prvé dielko malo byť
akýsi príbehový cestopis po starých hradoch a najmä
zrúcaninách Slovenska na základe zážitkov z mladosti. No tento
pokus sa mi veľmi nevydaril, a tak som to na istý čas vzdala.
O pár mesiacov, vyprovokovaná neustále sa vracajúcim snom
o Zuzane a Petrovi, som sa do písania pustila znova, hoci
o úplne inej téme. Ale i tu som využila svoje zážitky
z mladosti.
No a v súčasnosti sa opäť vraciam k pôvodnému
cestopisu, ktorý ladím do humornej podoby, a možno raz z toho
bude aj kniha. Ale nesľubujem. ☺
Svoje čitateľky
ste oslovili svojím štýlom písania, ale taktiež prvkami
mystiky. Dnešná mládež rada siahne hlavne po takomto druhu.
Zaujímate sa aj vy o mystiku? Ak áno, čo vás na nej tak
fascinuje, že ste ju dali na papier v takýchto neodolateľných
knihách?
Áno,
zaujímam sa a aj o nej čítam. Nielen o tom, čo
vytvorila fantázia ľudí, ale aj o tom, ako sa táto viera
v nadprirodzeno, ktorá bola v minulosti veľmi silná,
odrážala v reálnom živote ľudí. A nie je to vždy
pekné čítanie, často sa až desím, čoho všetkého boli ľudia
kvôli strachu a poverčivosti schopní a ako to využívali
vo svoj prospech inkvizítori a im podobní. Rovnako ma
zaujímajú aj súčasné názory na mnohé veci podobného
charakteru, napr. o ľuďoch, ktorí sú schopní vidieť ľudskú
auru alebo majú iné pre nás ostatných nadprirodzené
schopnosti... Informácie, o ktorých sa dočítam, potom
spracúvam a zverejňujem na svojom blogu Putovanie
medzi nebom a zemou. A ako
sa vraví, že nič nie je náhoda, tak takáto náhoda-nenáhoda ma
priviedla aj k žene, ktorá niektoré z týchto schopností
má, a je pre mňa zaujímavé a fascinujúce počúvať
o jej živote.
Niektoré poznatky využívam aj vo svojej tvorbe, ale pretváram ich
podľa vlastnej fantázie a najmä tak, aby sa to páčilo mne.
Ja totiž nemám rada horory a radšej zlo mením na dobro,
preto moji „démoni“ dostávajú ľudskejšiu a často
i romantickejšiu tvár.
Na vašich stránkach
nájdeme aj úryvky z kníh. Tie však v knihách nenájdeme, lebo
ste ich museli vyňať, aby kniha nebola príliš dlhá. Stáva sa
vám často, že sa necháte uniesť písaním a vaše myšlienky
dopadajú na papier tak, že si to už ani neuvedomíte, alebo len v
konečnom štádiu knihy z nej vyjmete úseky, ktoré sa vám zdajú
nazvyš?
V takomto
veľkom rozsahu som musela skracovať iba prvú knihu, pretože inak
by nemohla v slovenských podmienkach vyjsť. Z ďalších
dvoch som už nemusela vyhadzovať nič.
Ale pri písaní sa skutočne nechám občas uniesť. Môj problém
je v tom, že nové nápady a myšlienky si prídu, ako
chcú a kedy chcú, a neberú ohľad na to, čo práve
píšem, v akom štádiu sa v písaní nachádzam. A preto
často mám hotové časti, ku ktorým sa v dejovej línii knihy
dostanem až oveľa neskôr, a tým pádom sa stane aj to, že
kým sa k nim prepracujem, už to nesedí a musím to buď
zmeniť, alebo sa niečoho vzdať aj úplne. Som taký chaotik
a niekedy sa aj sama čudujem, že v konečnom dôsledku
z toho vznikne niečo zmysluplné. ☺
Vo vašich knihách
ste vytvorili veľmi zaujímavé postavy. Pre ich stvorenie ste sa
inšpirovali osobami vo vašom okolí, alebo sú výtvorom vašej
fantázie?
Aj
keď sú postavy vymyslené, potrebujú mať určitý charakter,
ktorý čerpám práve pozorovaním ľudí. No nielen vo svojom
okolí, ale kdekoľvek mám na to príležitosť.
Niektoré postavy sú čiastočne inšpirované skutočnými ľuďmi,
ktorých si pretvorím už podľa vlastnej fantázie pre potreby
knihy. A v niektorých som dokonca čiastočne i ja, alebo
moje vlastnosti, záľuby... ale neprezradím, v ktorých a do
akej miery. ☺
Najviac inšpirovanou postavou podľa skutočnosti je hrdina mojej
najnovšej knihy, ktorá vyjde tento rok vo vydavateľstve Koruna. Je
to postava Drahomíra, ktorému všetci hovoria Dade a ktorému
(tomu skutočnému) bude kniha aj venovaná.
V knihe Ochrankyňa
ste využili štýl písania formou denníka. Pekne sa vám v ňom
podarilo tento štýl skombinovať s dejom. Nerobilo vám to
problém? Prečo ste sa rozhodli pre tento štýl?
Na
začiatku som si myslela, že je to skvelý nápad. Som typický
blíženec, a preto potrebujem neustálu zmenu, a tak sa aj
knihy snažím písať zakaždým inak. Ale počas písania som
zistila, že som si na seba uplietla poriadny bič. Pretože keď
niekto píše denník, tak píše o veciach, ktoré už má za
sebou, a to pre niektoré pasáže bolo naozaj problém
vymyslieť. A niekde som si až pri príprave knihy na vydanie
uvedomila, že to či ono nemôže byť napísané tak, ako som to
napísala. A potom som musela lúskať tvrdé oriešky, poriadne
som si ponamáhala hlavu. Ale hádam výsledok stojí za to.
V Ochrankyni sme sa
mohli stretnúť s dejom, ktorý bol viac prehĺbený do sveta
mystiky a nadprirodzena ako vaša predchádzajúca kniha. V tejto
knihe ste nám predstavili svet detí Slnka. Tento
svet zaujal mnoho čitateliek. Ako vlastne vznikol? Zapracovala na
ňom iba vaša fantázia, alebo ste sa inšpirovali nejakou
mytológiou, poprípade inou literatúrou, či príbehmi?
Na
začiatku bola myšlienka vytvoriť niečo iné, než sú klasickí
démoni a čarodejnice. A tak sa zrodili Hauriovia
a Praesky, ktorých som pomenovala na základe latinských
slov. Ale mala som aj potrebu spojenia týchto dvoch bytostí do
jedného celku.
Kresťanstvo hlása len jednu teóriu stvorenia sveta a ľudí -
príbeh o Adamovi a Eve – ale pred ním bolo veľa iných
náboženstiev a vari každá kultúra, každý národ mal svoju
legendu o stvorení sveta. Tieto mýty sú veľmi rôznorodé
a zaujímavé a ja som sa rozhodla, že vytvorím niečo,
čo skôr pripomína takúto pohanskú kultúru. A tak vznikla
legenda o bohyni Aevumotar
a Deťoch
slnka.
V Zuzaninej skrytej
tvári nám bol predstavený dej, ktorý mal viacero etáp s
dovŕšením nejakého cieľa. Táto črta dosť približuje knihu k
reálnemu životu. V knihách sa s touto črtou málokedy stretneme.
Nerobilo vám problém skĺbiť viacero dejov do seba?
V pôvodnom
pláne mala mať Zuzanina skrytátvár priamočiarejšiu dejovú
líniu. V podstate gro deja mal tvoriť pobyt na Hrone, kde sa
Zuzana a Peter spoznajú, potom krátka epizóda s Kamilom,
presvedčenie Zuzany Petrom, aby dala šancu ich láske, a napokon
záver, v ktorom sa ujasní dávna minulosť. Peter vôbec
nepoznal Zuzanino tajomstvo, poznal iba legendu, ktorú spievala na
Hrone.
Lenže potom som uvažovala nad tým, že ak je Peter Zuzanina
osudová láska (a kto knihu čítal, vie, že nejde len o také
hocaké spojenie ich duší), tak by aj Zuzana mala cítiť, že mu
môže veriť a že by mu mala povedať pravdu. A potom sa
dej začal rozvíjať a rozvíjať... Často vravím, že už
nie ja, ale Peter a Zuzana viedli svoj život a ja som ho
len zapisovala. Skrátka... za všetko môžu oni dvaja, takže ich
sa treba pýtať, či im to nerobilo problém. ☺
Ale v konečnom dôsledku treba myslieť na to, že aj keď je
dej komplikovaný a všeličo sa zamotáva, musí to všetko do
seba zapadať a postupne prísť k záveru, ktorý má logiku.
A na to, aby mi niečo neuniklo, je dobrý môj najstarší syn,
ktorý ma hneď upozorní, keď niečo nesedí.
Pri tretej knihe som sa napríklad zamotala tak, že som v tom
uviazla doslova ako mucha v pavučine a niekoľko mesiacov
sa nie a nie oslobodiť. Príbeh stál a čakal. Napokon mi
pomohol manžel (ďalšia pomocná sila) a kniha sa dočkala
svojho konca i vydania. Ale musela som obetovať niekoľko
pôvodných kapitol a prepísať ich v celkom inom duchu.
No podstatne lepšom.
A momentálne som opäť uviazla pri ďalšej knihe, ktorá by
mala byť akousi utópiou pre mládež, a neviem ani za svet
vyriešiť dôležité veci, bez ktorých nemá význam pokračovať
v písaní.
Vaše knižky
zaujali vaše čitateľky natoľko, že väčšina z nich začala
siahať po slovenskej tvorbe. Doteraz sa im vyhýbali s
pochybnosťami. Ste rada, že sa vám podarilo priblížiť
slovenskú tvorbu dnešnej mládeži? Plánujete nás k nej lákať
a v blízkej budúcnosti?
Wow,
tak to je veľké ocenenie pre mňa! Nevedela som, že moje knihy
pôsobia aj týmto smerom. Občas sa síce objaví recenzia, v ktorej
sa dočítam, že čitateľku prekvapilo, že knihu napísala
Slovenka (aj keď neviem prečo), ale žeby som ovplyvnila čitateľky
do takej miery, že by na základe mojej knihy siahali aj po ďalších
slovenských autoroch, to je pre mňa prekvapujúce a musím sa
priznať, že sa mi tlačia slzy do očí. Ďakujem, veľmi ma to
teší. A sľubujem, že sa budem snažiť aj naďalej. Rovnako
ako moji skvelí kolegovia a kolegynky.
Väčšina
slovenských autorov sa nás pokúša navnadiť na slovenskú
literatúru nielen pomocou svojich kníh ale aj projektov, či inou
publikáciou. Zúčastňujete sa aj vy nejakých projektov, alebo
nejaké sledujete? Mohli by ste sa s nami o ne podeliť?
Touto
otázkou si mi nahrala, aby som povedala o svojom blogu
Encyklopédia súčasnýchslovenských spisovateľov, na
ktorom pracujem v spolupráci s ostatnými slovenskými
autormi. Musím však povedať, že k tomuto projektu (ak to
môžem projektom nazvať) viedli kroky, o ktoré sa pričinili
iní spisovatelia predo mnou.
Na začiatku bola myšlienka troch autorov (Mareka Zákopčana, Evky
Bielej Brndiarovej a Janky Pronskej), ktorí si povedali, že by
bolo dobré spojiť slovenských spisovateľov rôznych
vydavateľstiev na jednom mieste. Máločo sme totiž o sebe
navzájom vedeli, boli sme roztrieštení na malé súkromné
skupinky, niektorí úplne osamotení, a to bola škoda. Ja som
napríklad bola v kontakte len s Mirkou Varáčkovou,
s ktorou som sa zoznámila na Bibliotéke 2011.
Marek Zákopčan na základe tohto nápadu vytvoril na facebooku
skupinu, ktorú nazval Spisovateľská
rodinka, a do nej sa postupne
začali pridávať ďalší a ďalší slovenskí autori. Ja som
sa do nej dostala v októbri 2012, keď som si založila účet
na FB a prihlásila ma tam Mirka Varáčková.
To bol prvý krôčik k môjmu blogu. Ďalším krôčikom bolo
nielen internetové, ale aj skutočné stretnutie spisovateľov. To
sa uskutočnilo na Bibliotéke 2012 a hlavnou organizátorkou
bola Lenka Gahérová, ktorej s prípravou podujatia pomáhal
každý, kto mohol. I ja som prispela svojou troškou do mlyna.
Po Bibliotéke som zase prišla ja s nápadom, že by som mohla
začať zbierať informácie o slovenských autoroch v predstihu
a táto „kartotéka“ by potom slúžila pre ďalšie
stretnutie (o ktorom sme nepochybovali, že bude). No a odtiaľ
bol už len myšací minikrôčik k vytvoreniu samotného blogu,
ktorý vediem od decembra 2012 a dúfam, že sa aj jeho
zásluhou bude medzi slovenskými čitateľmi rozširovať povedomie
o slovenských spisovateľoch. (Mimochodom, momentálne práve
z tohto blogu poskytujem podklady pre ďalšie veľké
spisovateľské stretnutie, ktoré sa uskutoční v máji
v Banskej Bystrici a ktoré v spolupráci
s Banskobystrickou knižnicou pripravuje medzi spisovateľmi
obľúbený Mirko Kapusta).
Ak by ste boli taká
láskavá, mohli by ste nás oboznámiť s tým, čo pre nás
plánujete? Nejakú takú malú návnadu pre vaše čitateľky.
V lete
tohto roku (najneskôr na jeseň, ak sa to nestihne), vyjde moja
ďalšia kniha, ktorá bude o skutočných ľuďoch oplývajúcich
mimoriadnymi schopnosťami. Dej sa sústreďuje okolo hlavného
hrdinu, už spomínaného Dadeho, ktorý sa na zábave vo svojej
rodnej dedinke, v Štefanove na Záhorí, zoznámi s dievčaťom,
ktoré všetkých ohúri ako talentovaná temperamentná tanečníčka.
Lenže po onom večere sa po nej zľahne zem a trvá niekoľko
ďalších rokov, kým sa stretnú znova. Dade dúfa, že tentoraz
bude v dobíjaní srdca dievčiny úspešnejší, ale ona sa mu
opäť vyšmykne z rúk a s tajomným: Ak
sme si súdení, tak nám osud dopraje stretnúť sa do tretice,
sa opäť stratí bez toho, aby mu povedala aspoň svoje meno.
Tentoraz však nie nadlho, pretože Dade sa rozhodne nenechať ďalšie
stretnutie na náhodu a urobiť všetko pre to, aby dievča
našiel.
Od toho okamžiku sa začnú diať zvláštne náhody, ktoré nie sú
len náhodami. Najprv Dadeho nie veľmi príjemné sny navnadia ísť
za sestrou, ktorá má anjelské videnia. Dade, pôvodne tvrdý
realista, sa nechá presvedčiť na jej zvláštne metódy, ktoré by
mali náhode pomôcť, tie však zo začiatku nemajú úspech
a vyzerá to tak, že sa s neznámou dievčinou nestretne.
Ale to, čo niekedy zdanlivo vyzerá ako nemožné, nemožným byť
nemusí. Sily sa dajú do pohybu a privedú Dadeho k Bianke
(tak sa totiž hlavná hrdinka volá).
Človek by povedal, že už má vyhraté, ibaže ešte len teraz sa
začne Dadeho život komplikovať. Zistí, že Bianka je liečiteľka,
a ak si ju chce získať, musí o ňu bojovať s ďalšími
jedenástimi mladíkmi na vzdialenom a tajomnom ostrove Efra.
A že je konkurencia naozaj veľká! Každý kandidát je niečím
výnimočný, a navyše musí presvedčiť nielen Bianku, aby si
spomedzi nich vybrala práve jeho, ale aj jej učiteľov, ktorí
oplývajú takými schopnosťami, ako sú psychokinetizmus,
jasnovidectvo a pod. a človeku vidia priam na dno duše.
Stačí takáto návnada? ☺
A ďakujem
za príjemný rozhovor. Môžem ti povedať, že tvoje otázky boli
zaujímavé, potešili ma a bolo pre mňa cťou a radosťou
na ne odpovedať. Mohla by si pokojne viesť nejakú besedu. ☺
Tak a tomuto záveru som sa zas príjemne potešila ja :) Kto by sa predsa nepotešil, keď ho niekto pochváli?
Pekný rozhovor, veľmi príjemná osoba 8) Ešte som nemala možnosť od nej nič čítať, ale Ochrankyňu plánujem jednoznačne! 8)
OdpovedaťOdstrániťUrčite si ju prečítaj. Bola veľmi pekná. Ale určite nevynechaj Zuzaninu skrytú tvár. Tá úplne boduje :D
OdstrániťNatka, si výnimočná žena i spisovateľka. Je mi cťou, že Ťa poznám - Miro Kapusta!
OdstrániťOdporúčam prečítať si všetky jej knihy. Nata Sabová píše neuveriteľným skvelým štýlom a to som už prečítala veľa iných kníh. :)
OdstrániťUrčite súhlasím! :D Tiež som od nej prečítala zatiaľ všetky knižky a všetky majú aj svoje čestné miesta na mojej poličke. Samozrejme sa plánujem vrhnúť aj na ďalšie, keď výjdu na svetlo sveta pre čitateľov. :)
Odstrániť