štvrtok 21. marca 2013

Rozhovor s Natou Sabovou

Na tento rozhovor som sa príjemne tešila. :) Tentoraz som vyspovedala slovenskú spisovateľku Natu Sabovú. Ako osoba je úžasná a príjemne ukecaná. Tak príjemne. :D Pre nás napísala už tri úžasné knižky s nádychom mystiky. Jej knihy vtiahnú do deja a každá osoba, ktorá trošku pozná Slovensko a čítala jej knižky sa zaručene poteší, keď v knižke nájde aj miesto, kde sama bola. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že som si vedela dokonale predstaviť miesta, ktoré som spoznala. Akoby som tam práve bola. A to všetko robí talent našej spisovateľky na opis. Kedže autorka vrelo komunikuje so svojimi čitateľkami na svojom blogu bolo zaujímavé prísť k otázkam na ktoré len tak odpovede ľahko nenájdeme. Dúfam, že sa dozviete aj vy niečo zaujímavé. Ja som sa teda určite dozvedela :D


    Rada by som sa vás spýtala na to, čo vás vlastne prinútilo sadnúť si a napísať knihu. Na vašich stránkach sa čitateľky môžu dozvedieť, že vášeň k písaniu ste objavili v posledných rokoch a je to pre vás hobby. Ale čo bol vlastne ten prvý popud sadnúť si a dať svoje myšlienky na papier?

    Okrem toho, že som sa potrebovala nejako realizovať po tom, ako som kvôli neľahkým životným okolnostiam musela zmeniť svoj život a odísť z práce do domáceho opatrovania prostredného syna, bol to môj najstarší syn, ktorý ako prvý začal písať svoju fantasy knihu. Často sme sa bavili o tom, že aj ja som mala v jeho veku túžbu napísať knihu, ale nikdy som to nezrealizovala. A tak ma postrčil, aby som to skúsila teraz. Moje prvé dielko malo byť akýsi príbehový cestopis po starých hradoch a najmä zrúcaninách Slovenska na základe zážitkov z mladosti. No tento pokus sa mi veľmi nevydaril, a tak som to na istý čas vzdala. O pár mesiacov, vyprovokovaná neustále sa vracajúcim snom o Zuzane a Petrovi, som sa do písania pustila znova, hoci o úplne inej téme. Ale i tu som využila svoje zážitky z mladosti.
No a v súčasnosti sa opäť vraciam k pôvodnému cestopisu, ktorý ladím do humornej podoby, a možno raz z toho bude aj kniha. Ale nesľubujem. ☺

    Svoje čitateľky ste oslovili svojím štýlom písania, ale taktiež prvkami mystiky. Dnešná mládež rada siahne hlavne po takomto druhu. Zaujímate sa aj vy o mystiku? Ak áno, čo vás na nej tak fascinuje, že ste ju dali na papier v takýchto neodolateľných knihách?

     Áno, zaujímam sa a aj o nej čítam. Nielen o tom, čo vytvorila fantázia ľudí, ale aj o tom, ako sa táto viera v nadprirodzeno, ktorá bola v minulosti veľmi silná, odrážala v reálnom živote ľudí. A nie je to vždy pekné čítanie, často sa až desím, čoho všetkého boli ľudia kvôli strachu a poverčivosti schopní a ako to využívali vo svoj prospech inkvizítori a im podobní. Rovnako ma zaujímajú aj súčasné názory na mnohé veci podobného charakteru, napr. o ľuďoch, ktorí sú schopní vidieť ľudskú auru alebo majú iné pre nás ostatných nadprirodzené schopnosti... Informácie, o ktorých sa dočítam, potom spracúvam a zverejňujem na svojom blogu Putovanie medzi nebom a zemou. A ako sa vraví, že nič nie je náhoda, tak takáto náhoda-nenáhoda ma priviedla aj k žene, ktorá niektoré z týchto schopností má, a je pre mňa zaujímavé a fascinujúce počúvať o jej živote.

Niektoré poznatky využívam aj vo svojej tvorbe, ale pretváram ich podľa vlastnej fantázie a najmä tak, aby sa to páčilo mne. Ja totiž nemám rada horory a radšej zlo mením na dobro, preto moji „démoni“ dostávajú ľudskejšiu a často i romantickejšiu tvár.

     Na vašich stránkach nájdeme aj úryvky z kníh. Tie však v knihách nenájdeme, lebo ste ich museli vyňať, aby kniha nebola príliš dlhá. Stáva sa vám často, že sa necháte uniesť písaním a vaše myšlienky dopadajú na papier tak, že si to už ani neuvedomíte, alebo len v konečnom štádiu knihy z nej vyjmete úseky, ktoré sa vám zdajú nazvyš?

     V takomto veľkom rozsahu som musela skracovať iba prvú knihu, pretože inak by nemohla v slovenských podmienkach vyjsť. Z ďalších dvoch som už nemusela vyhadzovať nič.
Ale pri písaní sa skutočne nechám občas uniesť. Môj problém je v tom, že nové nápady a myšlienky si prídu, ako chcú a kedy chcú, a neberú ohľad na to, čo práve píšem, v akom štádiu sa v písaní nachádzam. A preto často mám hotové časti, ku ktorým sa v dejovej línii knihy dostanem až oveľa neskôr, a tým pádom sa stane aj to, že kým sa k nim prepracujem, už to nesedí a musím to buď zmeniť, alebo sa niečoho vzdať aj úplne. Som taký chaotik a niekedy sa aj sama čudujem, že v konečnom dôsledku z toho vznikne niečo zmysluplné. ☺

     Vo vašich knihách ste vytvorili veľmi zaujímavé postavy. Pre ich stvorenie ste sa inšpirovali osobami vo vašom okolí, alebo sú výtvorom vašej fantázie?

     Aj keď sú postavy vymyslené, potrebujú mať určitý charakter, ktorý čerpám práve pozorovaním ľudí. No nielen vo svojom okolí, ale kdekoľvek mám na to príležitosť.
Niektoré postavy sú čiastočne inšpirované skutočnými ľuďmi, ktorých si pretvorím už podľa vlastnej fantázie pre potreby knihy. A v niektorých som dokonca čiastočne i ja, alebo moje vlastnosti, záľuby... ale neprezradím, v ktorých a do akej miery. ☺
Najviac inšpirovanou postavou podľa skutočnosti je hrdina mojej najnovšej knihy, ktorá vyjde tento rok vo vydavateľstve Koruna. Je to postava Drahomíra, ktorému všetci hovoria Dade a ktorému (tomu skutočnému) bude kniha aj venovaná.

     V knihe Ochrankyňa ste využili štýl písania formou denníka. Pekne sa vám v ňom podarilo tento štýl skombinovať s dejom. Nerobilo vám to problém? Prečo ste sa rozhodli pre tento štýl?

     Na začiatku som si myslela, že je to skvelý nápad. Som typický blíženec, a preto potrebujem neustálu zmenu, a tak sa aj knihy snažím písať zakaždým inak. Ale počas písania som zistila, že som si na seba uplietla poriadny bič. Pretože keď niekto píše denník, tak píše o veciach, ktoré už má za sebou, a to pre niektoré pasáže bolo naozaj problém vymyslieť. A niekde som si až pri príprave knihy na vydanie uvedomila, že to či ono nemôže byť napísané tak, ako som to napísala. A potom som musela lúskať tvrdé oriešky, poriadne som si ponamáhala hlavu. Ale hádam výsledok stojí za to.

     V Ochrankyni sme sa mohli stretnúť s dejom, ktorý bol viac prehĺbený do sveta mystiky a nadprirodzena ako vaša predchádzajúca kniha. V tejto knihe ste nám predstavili svet detí Slnka. Tento svet zaujal mnoho čitateliek. Ako vlastne vznikol? Zapracovala na ňom iba vaša fantázia, alebo ste sa inšpirovali nejakou mytológiou, poprípade inou literatúrou, či príbehmi?

     Na začiatku bola myšlienka vytvoriť niečo iné, než sú klasickí démoni a čarodejnice. A tak sa zrodili Hauriovia a Praesky, ktorých som pomenovala na základe latinských slov. Ale mala som aj potrebu spojenia týchto dvoch bytostí do jedného celku.
Kresťanstvo hlása len jednu teóriu stvorenia sveta a ľudí - príbeh o Adamovi a Eve – ale pred ním bolo veľa iných náboženstiev a vari každá kultúra, každý národ mal svoju legendu o stvorení sveta. Tieto mýty sú veľmi rôznorodé a zaujímavé a ja som sa rozhodla, že vytvorím niečo, čo skôr pripomína takúto pohanskú kultúru. A tak vznikla legenda o bohyni Aevumotar Deťoch slnka.

     V Zuzaninej skrytej tvári nám bol predstavený dej, ktorý mal viacero etáp s dovŕšením nejakého cieľa. Táto črta dosť približuje knihu k reálnemu životu. V knihách sa s touto črtou málokedy stretneme. Nerobilo vám problém skĺbiť viacero dejov do seba?

     V pôvodnom pláne mala mať Zuzanina skrytátvár priamočiarejšiu dejovú líniu. V podstate gro deja mal tvoriť pobyt na Hrone, kde sa Zuzana a Peter spoznajú, potom krátka epizóda s Kamilom, presvedčenie Zuzany Petrom, aby dala šancu ich láske, a napokon záver, v ktorom sa ujasní dávna minulosť. Peter vôbec nepoznal Zuzanino tajomstvo, poznal iba legendu, ktorú spievala na Hrone.
Lenže potom som uvažovala nad tým, že ak je Peter Zuzanina osudová láska (a kto knihu čítal, vie, že nejde len o také hocaké spojenie ich duší), tak by aj Zuzana mala cítiť, že mu môže veriť a že by mu mala povedať pravdu. A potom sa dej začal rozvíjať a rozvíjať... Často vravím, že už nie ja, ale Peter a Zuzana viedli svoj život a ja som ho len zapisovala. Skrátka... za všetko môžu oni dvaja, takže ich sa treba pýtať, či im to nerobilo problém. ☺
Ale v konečnom dôsledku treba myslieť na to, že aj keď je dej komplikovaný a všeličo sa zamotáva, musí to všetko do seba zapadať a postupne prísť k záveru, ktorý má logiku. A na to, aby mi niečo neuniklo, je dobrý môj najstarší syn, ktorý ma hneď upozorní, keď niečo nesedí.
Pri tretej knihe som sa napríklad zamotala tak, že som v tom uviazla doslova ako mucha v pavučine a niekoľko mesiacov sa nie a nie oslobodiť. Príbeh stál a čakal. Napokon mi pomohol manžel (ďalšia pomocná sila) a kniha sa dočkala svojho konca i vydania. Ale musela som obetovať niekoľko pôvodných kapitol a prepísať ich v celkom inom duchu. No podstatne lepšom.
A momentálne som opäť uviazla pri ďalšej knihe, ktorá by mala byť akousi utópiou pre mládež, a neviem ani za svet vyriešiť dôležité veci, bez ktorých nemá význam pokračovať v písaní.

     Vaše knižky zaujali vaše čitateľky natoľko, že väčšina z nich začala siahať po slovenskej tvorbe. Doteraz sa im vyhýbali s pochybnosťami. Ste rada, že sa vám podarilo priblížiť slovenskú tvorbu dnešnej mládeži? Plánujete nás k nej lákať a v blízkej budúcnosti?

     Wow, tak to je veľké ocenenie pre mňa! Nevedela som, že moje knihy pôsobia aj týmto smerom. Občas sa síce objaví recenzia, v ktorej sa dočítam, že čitateľku prekvapilo, že knihu napísala Slovenka (aj keď neviem prečo), ale žeby som ovplyvnila čitateľky do takej miery, že by na základe mojej knihy siahali aj po ďalších slovenských autoroch, to je pre mňa prekvapujúce a musím sa priznať, že sa mi tlačia slzy do očí. Ďakujem, veľmi ma to teší. A sľubujem, že sa budem snažiť aj naďalej. Rovnako ako moji skvelí kolegovia a kolegynky.

     Väčšina slovenských autorov sa nás pokúša navnadiť na slovenskú literatúru nielen pomocou svojich kníh ale aj projektov, či inou publikáciou. Zúčastňujete sa aj vy nejakých projektov, alebo nejaké sledujete? Mohli by ste sa s nami o ne podeliť?

Touto otázkou si mi nahrala, aby som povedala o svojom blogu Encyklopédia súčasnýchslovenských spisovateľov, na ktorom pracujem v spolupráci s ostatnými slovenskými autormi. Musím však povedať, že k tomuto projektu (ak to môžem projektom nazvať) viedli kroky, o ktoré sa pričinili iní spisovatelia predo mnou.
Na začiatku bola myšlienka troch autorov (Mareka Zákopčana, Evky Bielej Brndiarovej a Janky Pronskej), ktorí si povedali, že by bolo dobré spojiť slovenských spisovateľov rôznych vydavateľstiev na jednom mieste. Máločo sme totiž o sebe navzájom vedeli, boli sme roztrieštení na malé súkromné skupinky, niektorí úplne osamotení, a to bola škoda. Ja som napríklad bola v kontakte len s Mirkou Varáčkovou, s ktorou som sa zoznámila na Bibliotéke 2011.
Marek Zákopčan na základe tohto nápadu vytvoril na facebooku skupinu, ktorú nazval Spisovateľská rodinka, a do nej sa postupne začali pridávať ďalší a ďalší slovenskí autori. Ja som sa do nej dostala v októbri 2012, keď som si založila účet na FB a prihlásila ma tam Mirka Varáčková.
To bol prvý krôčik k môjmu blogu. Ďalším krôčikom bolo nielen internetové, ale aj skutočné stretnutie spisovateľov. To sa uskutočnilo na Bibliotéke 2012 a hlavnou organizátorkou bola Lenka Gahérová, ktorej s prípravou podujatia pomáhal každý, kto mohol. I ja som prispela svojou troškou do mlyna.
Po Bibliotéke som zase prišla ja s nápadom, že by som mohla začať zbierať informácie o slovenských autoroch v predstihu a táto „kartotéka“ by potom slúžila pre ďalšie stretnutie (o ktorom sme nepochybovali, že bude). No a odtiaľ bol už len myšací minikrôčik k vytvoreniu samotného blogu, ktorý vediem od decembra 2012 a dúfam, že sa aj jeho zásluhou bude medzi slovenskými čitateľmi rozširovať povedomie o slovenských spisovateľoch. (Mimochodom, momentálne práve z tohto blogu poskytujem podklady pre ďalšie veľké spisovateľské stretnutie, ktoré sa uskutoční v máji v Banskej Bystrici a ktoré v spolupráci s Banskobystrickou knižnicou pripravuje medzi spisovateľmi obľúbený Mirko Kapusta).

     Ak by ste boli taká láskavá, mohli by ste nás oboznámiť s tým, čo pre nás plánujete? Nejakú takú malú návnadu pre vaše čitateľky.


V lete tohto roku (najneskôr na jeseň, ak sa to nestihne), vyjde moja ďalšia kniha, ktorá bude o skutočných ľuďoch oplývajúcich mimoriadnymi schopnosťami. Dej sa sústreďuje okolo hlavného hrdinu, už spomínaného Dadeho, ktorý sa na zábave vo svojej rodnej dedinke, v Štefanove na Záhorí, zoznámi s dievčaťom, ktoré všetkých ohúri ako talentovaná temperamentná tanečníčka. Lenže po onom večere sa po nej zľahne zem a trvá niekoľko ďalších rokov, kým sa stretnú znova. Dade dúfa, že tentoraz bude v dobíjaní srdca dievčiny úspešnejší, ale ona sa mu opäť vyšmykne z rúk a s tajomným: Ak sme si súdení, tak nám osud dopraje stretnúť sa do tretice, sa opäť stratí bez toho, aby mu povedala aspoň svoje meno. Tentoraz však nie nadlho, pretože Dade sa rozhodne nenechať ďalšie stretnutie na náhodu a urobiť všetko pre to, aby dievča našiel.
Od toho okamžiku sa začnú diať zvláštne náhody, ktoré nie sú len náhodami. Najprv Dadeho nie veľmi príjemné sny navnadia ísť za sestrou, ktorá má anjelské videnia. Dade, pôvodne tvrdý realista, sa nechá presvedčiť na jej zvláštne metódy, ktoré by mali náhode pomôcť, tie však zo začiatku nemajú úspech a vyzerá to tak, že sa s neznámou dievčinou nestretne. Ale to, čo niekedy zdanlivo vyzerá ako nemožné, nemožným byť nemusí. Sily sa dajú do pohybu a privedú Dadeho k Bianke (tak sa totiž hlavná hrdinka volá).
Človek by povedal, že už má vyhraté, ibaže ešte len teraz sa začne Dadeho život komplikovať. Zistí, že Bianka je liečiteľka, a ak si ju chce získať, musí o ňu bojovať s ďalšími jedenástimi mladíkmi na vzdialenom a tajomnom ostrove Efra. A že je konkurencia naozaj veľká! Každý kandidát je niečím výnimočný, a navyše musí presvedčiť nielen Bianku, aby si spomedzi nich vybrala práve jeho, ale aj jej učiteľov, ktorí oplývajú takými schopnosťami, ako sú psychokinetizmus, jasnovidectvo a pod. a človeku vidia priam na dno duše.

Stačí takáto návnada? ☺


A ďakujem za príjemný rozhovor. Môžem ti povedať, že tvoje otázky boli zaujímavé, potešili ma a bolo pre mňa cťou a radosťou na ne odpovedať. Mohla by si pokojne viesť nejakú besedu. ☺

Tak a tomuto záveru som sa zas príjemne potešila ja :) Kto by sa predsa nepotešil, keď ho niekto pochváli?


5 komentárov:

  1. Pekný rozhovor, veľmi príjemná osoba 8) Ešte som nemala možnosť od nej nič čítať, ale Ochrankyňu plánujem jednoznačne! 8)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite si ju prečítaj. Bola veľmi pekná. Ale určite nevynechaj Zuzaninu skrytú tvár. Tá úplne boduje :D

      Odstrániť
    2. Natka, si výnimočná žena i spisovateľka. Je mi cťou, že Ťa poznám - Miro Kapusta!

      Odstrániť
    3. Odporúčam prečítať si všetky jej knihy. Nata Sabová píše neuveriteľným skvelým štýlom a to som už prečítala veľa iných kníh. :)

      Odstrániť
    4. Určite súhlasím! :D Tiež som od nej prečítala zatiaľ všetky knižky a všetky majú aj svoje čestné miesta na mojej poličke. Samozrejme sa plánujem vrhnúť aj na ďalšie, keď výjdu na svetlo sveta pre čitateľov. :)

      Odstrániť