utorok 19. marca 2013

Rozhovor s Enjou Rúčkovou


Na moju veľkú radosť a dúfam, že aj vašu, vám prinášam rozhovor so slovenskou spisovateľkou Enjou Rúčkovou. Enja svojimi knihami očarila najmä mladé slovenské dievčatá medzi ktorými sa teraz určite nájdu už aj verné čitateľky. Som veľmi rada, že Enja bola ochotná obetovať chvíľku voľného času a odpovedala na otázky ako o svojich knihách tak aj o svojom písaní. Dúfam, že vám budú poskytnuté odpovede na otázky na ktoré ste odpovede nevedeli a dozviete sa o našej spisovateľke niečo nové.




      Chceli by sme sa vás spýtať, čo vás vlastne priviedlo k písaniu. Všade si môžeme prečítať, že vaša vášeň k písaniu vznikla v rannom detstve, ale čo bol taký váš prvý popud napísať knihu ako ,,Čo koho do toho“?
      
      Popudom bol obyčajný hnev. Niečo sa mi stalo a to niečo ma prinútilo sadnúť za PC a vypísať zo seba ten dusivý pocit hnevu. Keď som sa k tomu napísanému po čase vrátila, uvedomila som si, že to má hlavu a pätu a že by bola škoda nechať to plávať. Tak vznikla kniha Čo koho do toho. Príbeh sa nakoniec začal písať sám, postavy si žili svoje životy, ja som ich iba zaznamenávala :)

      Vaše knihy sú zamerané hlavne pre našu mladšiu kategóriu. Je to tak napísané s nejakým cieľom, alebo to prišlo samo od seba?

      Nebolo to písané s cieľom, ale nedá sa ani povedať, že to prišlo samo od seba :) Cieľová skupina mládež je mi sympatická, dá sa ešte tvarovať, preto som sa rozhodla pre ňu písať. A navyše, píšem o tom, o čom som ja, ako tínedžer, kedysi veľmi túžila čítať :)

      Určite to nie je iba môj osobný názor, ale viacero čitaliek obdivuje váš štýl písania. Niektorí autorí vravia, že sa v ňom museli cibriť, iný zas, že im to išlo spontánne. Ako to išlo vám? A čo by ste poradili dievčatám, ktoré ste inšpirovali k tomu, aby svoje príbehy začali dávať na papier?

      Odjakživa som si bola vedomá toho, že ak chcem písať, musím najprv niečo zažiť. V tomto som ako Hemingway :) Takže som si dlhé roky písala denník. Popritom som do počítača spisovala vlastné zážitky, dávala tomu formu „románu“, hrala som sa s postavami, so slovami, vymýšľala som si. Takisto som veľmi veľa čítala. Nevyhýbala som sa ani povinnej literatúre. V 17tich rokoch som mala hotový prototyp knihy Risknem to s punkerom. Nikdy som ho však neposlala ďalej, lebo mi bolo jasné, že potrebujem ešte veľa času na to, aby z toho mohla byť raz kniha. Nakoniec som čakala 10 rokov a zdá sa, že sa vyplatilo :) Ľudia sú rôzni, niekto možno naozaj dokáže napísať skvelé dielo bez toho, aby sa cibril, ale takých indivíduí je málo. Väčšina z nás musí skúšať, padať, vstávať a znova padať. Takže moja rada znie: ak niečo chceš, ver tomu, choď si za tým a úspech sa napokon dostaví.

      Niektoré čitateľky si možno už aj všimli, že v každej knihe rozoberáte aj nejakú
problematiku ,podtému. Čo bolo vašim cieľom docieliť u čitateľok?


      Toto mi hovoria mnohí. Že v mojich knihách rozoberám spoločenské problémy, prípadne poukazujem na niečo, o čom sa väčšinou mlčí. Áno, je to tak. Ale nerobím to cielene. Vždy to nejako vyplynie z textu samé. Ťažko sa tomu verí, viem, ale ja fungujem na spontánnej vlne. Nerobím si osnovu, ani poznámky, ani nič. Sadnem si a píšem. Neplánujem dopredu. A potom som častokrát sama prekvapená, kam som to so svojím písaním dospela :)

      Svoje čitateľky ste očarili svojou prvou knihou natoľko, že keď neboli spokojné s koncom obracali sa na vás s prosbou o pokračovanie. Nerobilo vám problém písať pokračovanie aj keď to už nebolo také spontánne? Predsa len keď chcete na papier dostať prvú myšielnu ide to ľahšie.

      Priznávam, že s pokračovaním Čo koho do toho som mala problém. Nešlo ani tak o to, že som ho písala na objednávku, ale skôr o to, ako ho ukončiť tak, aby som bola spokojná ja aj čitateľky. Osobne na šťastné konce neverím. V tomto prípade však ten šťastný koniec bol nevyhnutný. No keďže som nechcela ísť sama proti sebe, zvolila som len jemný náznak happyendu. Ostatné som ponechala na fantázii čitateliek.

      Po prvých knihách sme si u vás zvykli na dej zo sveta obyčajných mladých ľudí. Ale
vaša štvrtá kniha Most kolibríkou nás mohla zaujať aj prvkami mystiky. Čo vám vnuklo
myšlienku použiť tieto prvky?


      Rada čítam diela s prvkami mystiky a fantasy (to sa však netýka upírov a anjelov). Očarili ma najmä Kingove Dračie oči a Talizman. Túžila som napísať niečo podobné, aj keď som si bola vedomá toho, že Kingovej kvalite sa nikdy nepriblížim. Potom som dostala nápad skĺbiť príbeh slovenskej tínedžerky, ktorá funguje v racionálnom svete, s tajomným chalanom, ktorý sa celý život riadi srdcom. Postavila som oproti sebe rozum a cit, temnotu a svetlo, dobro a zlo. Zaujímala ma aj problematika avizovaného konca sveta. Bližšie som to skúmala, zásobila sa množstvom informácií a vytvorila Most kolibríkov. Tá kniha bola pre mňa veľkou výzvou a som na ňu hrdá.

      Máte nejakú obľúbenú postavu z vašich kníh, alebo každá je pre vás niečím špeciálna. Čo je pre vás na nich špeciálne?

      Mám rada všetky svoje knihy rovnako, sú ako moje ďalšie deti. To isté platí aj pre postavy, ktorým som vdýchla život. Ak by som si však musela vybrať, tak náramne letím na „zlých“ chlapcov :) V mojom prípade k nim patrí bubeník Džony z Risknem to s punkerom a bajker Alex z pripravovanej novinky Láska na dvoch kolesách.

6 komentárov:

  1. Noo tak už sa tešiim na novú knihu :)) :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj ja. Dúfam, že už čoskoro bude na mojej poličke medzi ostatnými.

      Odstrániť
  2. Skvelý rozhovor! Enja je skvelá spisovateľka, teším sa až si od nej prečítam niečo ďalšie 8)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to aj ja, ale kedže som od nej zatiaľ prečítala všetko musím si počkať na novú.

      Odstrániť
  3. Tá bola úplne úžasná. A tie ,hefty,! :D :D :D Adaaaaam ideš!!! :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Autorka nám prezradila že letí na zlých chlapcov :) ..ale ja by som k tomu ešte dodala že hlavne na cudzincov :D ..napríklad hlavná postava Martin (Most kolibríkov) je peruánčan dalej Sethos (Moj nevlastný brat) je grék , Ben Wilson( Čo koho do toho) je mulat a nakoniec Alex (Láska na dvoch kolesách) je róm :) ...podotknem ešte že všetky tieto diela sa mi velmi pačili a " zhltla " som ich za pár dní :)

    OdpovedaťOdstrániť